Európske referendá o nezávislosti, Severný Prúd 2 a Brexit – prvá časť

Čo znamenajú referendá o nezávislosti v Európe, čo ohrozuje Rusko pri realizácii Brexitu, prečo Rusko nemá v úmysle rokovať s Európskou komisiou na tému Severný Prúd 2? Vladimír Chizhov, stály zástupca (ambasádor) Ruskej federácii pri EU, odpovedal na tieto a ďalšie otázky v exkluzívnom rozhovore pre TASS.

Európska komisia sa sťažuje, že jej nebol udelený mandát na rokovania o projekte Severný Prúd 2. Čo to znamená pre nás ?

Tieto rokovania nepotrebujeme a oni o tom vedia. Skutočnosť, že nemajú konsenzus a nebudú ho mať v najbližších mesiacoch, vieme. Nedávno to povedal vedúci Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Severný Prúd 2 je podmorský plynovod vedený v neutrálnych vodách. Zároveň EÚ nemá vlastnú morskú oblasť a Európska komisia je regulátorom iba na území EÚ a nemá žiadne extrateritoriálne práva. To znamená, že zóna, cez ktorú plynovod prechádza, je mimo jeho kompetencie.

Ale vytvoril sa precedens s Južným Prúdom, do ktorého realizácie zámerne zasahoval Brusel, až sme odmietli tento projekt a Európania z toho stratili ešte viac ako my. Nebojíte sa, že sa zopakuje situácia s projektom Severný Prúd 2 ?

V histórii Južného Prúdu sa do kolesa realizácie vložila neochvejná ruka bulharskej vlády, ktorá pod tlakom Bruselu, bola nútená taký krok urobiť. Bulharsko potom muselo zaplatiť obrovské sankcie. Čo sa týka projektu Severný Prúd 2, tam nemáme o čom hovoriť s Európskou komisiou. V skutočnosti Európska komisia chce rozšíriť normy svojho tretieho energetického balíka, na offshore časť plynovodu, čo je úplne v rozpore s medzinárodným námorným právom. Baltické more nie je rozdelené do hospodárskych zón. Hovoriť o projekte Severný Prúd 2 sme pripravení s každým. S Európskou úniou, Africkou úniou, s cudzincami, ak sa bude niekto pýtať, ale žiadne rokovania nebudú. Ide o komerčný projekt, podľa ktorého neexistujú medzivládne dokumenty. Aký je zásadný rozdiel medzi Severný Prúd 1(2) a Južným Prúdom, alebo Tureckým ? Severný Prúd 2 dodáva plyn priamo z Ruska a zavádza ho do existujúceho prepravného systému v Nemecku. Južný prúd bol plánovaný aj na pevnine, kde bolo potrebné postaviť nielen potrubie, ale celú sieť pokrývajúcu niekoľko krajín. Týmto sa celý projekt stáva multilaterálnym projektom a vyžaduje osobitné medzivládne dohody.

Vo všeobecnosti, v súčasnej kríze vzťahov so Západom, aké sú ciele, ktoré sme si stanovili pre vzťahy s Európskou úniou a existuje cesta von z súčasnej krízy?

Určite nestanovujeme ciele pre návrat k tomu, čo bolo. Myslím, že naše vzťahy by sa mali v dohľadnej budúcnosti stať pragmatickejšími, to znamená menej sloganov, viac obchodov. Menej formalizmus, viac substancie. V konkrétnych oblastiach pravidelne prijímame konzultácie o širokej škále bilaterálnych a medzinárodných otázok zahraničnej politiky. Existujú pracovné skupiny na reguláciu automobilového trhu a vo všeobecnosti pre obchod. Konajú sa zasadnutia expertov o bezpečnosti letov. Mimochodom, letecká doprava má veľmi užitočný formát na spoluprácu. Doposiaľ nebolo možné v rámci spoločnej práce postaviť ruské letecké spoločnosti do európskeho čierneho zoznamu (zoznam Európskej komisie pre leteckú bezpečnosť, ktorý zahŕňa letecké spoločnosti, ktoré majú z bezpečnostných dôvodov zakázané vykonávať rôzne druhy dopravy v EÚ, uviedol Tass). Vyskytli sa nároky EK na jednotlivé ruské spoločnosti, ale v rannom štádiu ich zastavili naše národné snahy. Generálna tajomníčka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EMÚ) Helga Schmid 21. októbra bola v Moskve na konferencii o nešírení jadrových zbraní a uskutočnila samostatné rozhovory s námestníkom ministra zahraničných vecí Sergejom Ryabkovom. Bolo to v súvislosti s iránskou jadrovou dohodou, kde sme prakticky na tej istej vlne s EÚ.

Prebieha dialóg, ale nie je to málo?

Pokiaľ ide o budúcnosť, môžeme len zopakovať, že kritická masa podporovateľov zrušenia sankcií proti Rusku rastie. Ale je príliš skoro povedať, kedy budú zrušené. Zatiaľ sa neočakávajú žiadne radikálne zmeny. Pokiaľ ide o sankcie, EÚ nekompromisne zaviedla sankcie a nekomunikuje. Na tejto ceste nevytvárame žiadne umelé bariéry, ale v tejto otázke nebudeme inicializovať rokovania s Európskou úniou.

Negatívny vplyv vo vzťahoch medzi Ruskom a EÚ možno čiastočne prekonať zintenzívnením kontaktov Európskej únie s Eurázijským hospodárskym spoločenstvom (EurAsEC)? Ako sa táto možnosť rozvíja?

Ide o komplementárne otázky. Kompetencia Euroázijskej komisie nie je taká široká ako právomoc Európskej komisie. My v práci na euroázijskej integrácii zohľadňujeme skúsenosti EÚ, pozitívne aj negatívne. Neponáhľame sa k agresívnej expanzii, ako to urobila EÚ v roku 2004 a snažíme sa nerobiť urýchlené rozhodnutia. Môžem objektívne povedať, že Brusel vo vzťahoch s Eurázijským hospodárskym spoločenstvom prešiel dlhú cestu. Zo začiatku EU úplne ignorovala samotnú skutočnosť existencie euroázijskej integrácie. Následne EU prešla do štádia rastúcej zvedavosti a opatrnosti a začala skúmať kontakty na expertnej úrovni. Pred niekoľkými mesiacmi navštívil Moskvu riaditeľ EBU pre Rusko, a z OBSE Luc Devin a viem, že tam navštívil Euroázijskú komisiu. Je však predčasné hovoriť o inštitucionalizovaných kontaktoch, aj keď som si istý, že sa k tomu dostaneme.

Ak sa pozrieme na situáciu v rámci EÚ, dodržiavate všeobecný trend v referendách vo Veľkej Británii, Katalánsku, Lombardii a Benátsku?

Sú zjednotené tým, že ide o súčasť viackrízovej politiky EÚ. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, hovoril o tom ešte pred nárastom separatizmu v Katalánsku a pred referendami v severnom Taliansku s odkazom na ďalší súbor faktorov, ktoré sú krízu eura, kríza migrácie a Brexit. Ďalej dlhotrvajúca inštitucionálna kríza Európskej únie (ktorá začala po neúspešnom návrhu európskej ústavy v referendách v Holandsku a vo Francúzsku v roku 2005 – poznámka TASS), ktorá sa neskončila prijatím Lisabonskej zmluvy. Ak sa pokúsim nájsť nejakú všeobecnú definíciu, použil by som znenie, ktoré, ako sa mi zdá, nie všetkým sa bude v Bruseli páčiť, je krízou hodnôt. Naši miestni partneri sa nám niekoľkokrát snažili vysvetliť, že EÚ je postavená na hodnotách. To však nie je veľmi presvedčivé. Stačí pripomenúť históriu európskej integrácie. Európska únia ako myšlienka sa zrodila v polovici 50. rokov, teda asi desať rokov po druhej svetovej vojne. Bol to pokus zabrániť veľkému novému konfliktu v Európe. Preto to všetko začalo s európskym združením uhlia a ocele. Zakladajúci členovia sa snažili vylúčiť riziko vojny tým, že odstránili prostriedky na ich vykonanie z národnej jurisdikcie. Spočiatku chceli zabaviť zbrane, ale rýchlo si uvedomili, že také veľké krajiny ako Francúzsko a Nemecko rýchlo vyrobia nové zbrane. Potom sa sústredili na primárne zdroje pre výrobu zbraní, uhlie a oceľ. Táto udalosť je však dlhodobá. A až potom sa objavili všetky hodnoty.

A kedy sa objavili?

Teraz Európania hovoria, že v tom istom čase, ale v skutočnosti oveľa neskôr. Opäť, čo považovať za hodnoty? V dnešnom pohľade hodnoty Európskej únie obsahujú niečo, čo je ťažké si predstaviť pri zakladaní Európskej únie. V dnešných dňoch, v jednej z krajín Európskej únie (Veľká Británia – komentár TASS), navrhli nahradiť termín tehotné ženy v terminológii Organizácie Spojených národov, výrazom tehotné osoby. A známa skratka LGBT sa zavádza do ďalších úradných dokumentov.

Mnohí analytici spojujú dnešný nárast nacionalistických a separatistických nálad, s pokusom vrátiť sa z princípu zjednotenej Európy, ku koncepcii Európy národov. Súhlasíte s týmto posúdením?

Po prvé, Európa národov neodišla, pretože princíp Európy národov bol vždy základom rozhodovacieho mechanizmu v EÚ, najmä v hlavných politických inštitúciách Únie – Európskej rady a Rady EÚ (všetky rozhodnutia EÚ schvaľujú členské štáty Spoločenstva TASS). Existujú však štáty, ktoré sú aktívnejšie a pasívnejšie, existujú štáty, ktoré sú väčšie a menšie. Od tohto počiatočného bodu začína politika, vynásobená hospodárstvom. Roztrhnutie populizmu, v mnohých prípadoch posilnených nacionalizmom, je zjavným dôsledkom viackrízovej politiky EÚ. Ak budeme brať jednu zo zložiek tejto krízy, a to migračnú zložku, ktorej vrchol bol v roku 2015, potom Európska únia sa teraz baví s iluzórnou myšlienkou, že sa s touto krízou vyrovná. V skutočnosti je všetko jednoduché. Existujú dva faktory. Prvým je takzvaná migračná dohoda s Tureckom z marca 2016, ktorú si vyrokovala EÚ. Ale v EÚ sa nejako radšej nehovorí o sľuboch, ktoré boli poskytnuté Ankare. Spomeniem len dva, bez toho, aby som sa dostal do detailov. Ide o 3 miliardy eur a bezvízový režim pre tureckých občanov. Ani jeden z nich nebol realizovaný. A tu vzniká otázka už v inej rovine, koľko trpezlivosti má súčasné turecké vedenie, ktoré v nedávnej dobe nebolo zvlášť trpezlivé. Druhým faktorom, ktorý Rusko priamo ovplyvňuje, je postupný prechod krízy v Sýrii do fázy politického riešenia. Áno, v Sýrii je to stále nevyriešené, no mnohí Sýrčania, ktorí by inak migrovali do Európskej únie, teraz buď zostávajú vo svojej krajine alebo sa vrátia z Turecka do vlasti. Tu je veľmi ilustratívny príklad Aleppo, pretože všetci európski lídri počas oslobodzovania mestských štvrtí vládnymi jednotkami v médiach prezentovali názor, že bude nasledovať ďalšia vlna migrácie Sýrčanov do Európskej únie. Áno, to je to, čo povedali. Mimochodom, teraz meno tohto mesta, akoby bolo vymazané zo správ západných médií. Písať o tom to, by nebolo zaujímavé.

Ale späť k pohľadu na budúcnosť EÚ. Myslíte si, že nárast nacionalizmu zvyšuje riziko vojny?

Dokončenie v druhej časti

Zdroj: Tacc

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *