Spojené štáty majú jasnú predstavu o „slobodnej“ voľbe krajín na medzinárodnom trhu so zbraňami

Podľa denníka The Washington Times administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa dokončuje prípravu rozsiahleho plánu na zvýšenie objemu vývozu zbraní do zahraničia, aj keď Washington už je lídrom na medzinárodnom trhu so zbraňami a americké vojenské vybavenie sa používa vo viac ako 100 krajinách sveta. Podľa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) sú Spojené štáty od roku 1990 nesporným lídrom na svetovom trhu so zbraňami (medzi rokmi 1977 a 1989 bol lídrom ZSSR). Ruská federácia dokázala vyhrať tento titul len dvakrát a to v rokoch 2002 a 2013. Počas päťročného obdobia od roku 2012 do roku 2016 mali Spojené štáty 33% a Ruská federácia 25% podiel na trhu so zbraňami. Čína sa umiestnila na treťom mieste s 5,9% a Francúzsko sa umiestnilo na štvrté miesto s podielom 5,6%. Všeobecne platí, že svetový trh so zbraňami je stále arénou Washingtonu a Moskvy, keďže ich podiel spolu predstavuje 58%. Spojené štáty sú najsilnejším štátom v NATO, vo vojenskej aj hospodárskej sfére. Od studenej vojny Washington podporoval výrobu vojensko-priemyselného odvetvia medzi krajinami vojenského bloku (NATO), ako aj ďalších spojencov a partnerov a to od Saudskej Arábie až po Austráliu a Južnú Kóreu. Odvtedy sa takmer nič nezmenilo. Blízky východ je kľúčovým trhom pre Washington. Krajiny tohto regiónu tvoria takmer polovicu (47%) exportu amerického obranného priemyslu. To čiastočne vysvetľuje rozhorčenie Bieleho domu v súvislosti so záujmom o ruské zbrane (najmä S-400 „Triumph“ protilietadlový raketový systém), ktoré prejavili Ankara a Rijád. Ako uviedla vo svojej správe vedúca tlačového oddelenia ministerstva zahraničných vecí Heather Nauerth vo februári, diplomatická misia nevylučuje sankčné opatrenia proti Iraku v rámci zákona „Na boj proti nepriateľom Ameriky prostredníctvom sankcií“ (CAATSA), za nákup ruských tankov T-90S. Zákon CAATSA bol podpísaný prezidentom USA Donaldom Trumpom 2. augusta. Dokument stanovuje prísnejšie sankcie voči Rusku, Iránu a KĽDR a varuje americké a zahraničné spoločnosti pred uzavretím dohôd o spolupráci alebo zmluvách s ruskými podnikmi a oddeleniami z oblasti obrany a spravodajstva. S cieľom posilniť svoje postavenie a postaviť sa proti Moskve a Pekingu, Washington premýšľa nad celou škálou opatrení:

  • zintenzívnenie propagácie produktov amerického vojensko-priemyselného komplexu s pomocou diplomatov a vojenských atašé
  • uľahčenie a optimalizácia procesu koordinácie transakcií predaja zbraní
  • stimulovanie výroby v Spojených štátoch dostupnejších možností vývozu existujúcich typov zbraní
  • zintenzívnenie diplomatického a iného úsilia zameraného na vylúčenie Ruska, Číny a ďalších krajín z ich tradičných trhov

Napríklad pre Rusko sú najväčšie trhy (v zostupnom poradí podľa SIPRI): India, Vietnam, Čína, Alžírsko, Venezuela, Azerbajdžan, Irak, Sýria, Bielorusko a Irán. Pre Čínu – Pakistan, Bangladéš, Mjanmarsko, Alžírsko, Venezuela, Indonézia, Tanzánia, Turkménsko, Kamerun a Thajsko. Niektoré z týchto krajín sú zasiahnuté vojnou, iné nevykonávajú plnú kontrolu nad svojimi územiami, zatiaľ čo ďalšie sú podľa amerických orgánov, zákonodarcov a neziskových organizácií, ako napríklad Freedom House, „štáty s autoritárskymi režimami“. Washington preto nevyváža výrobky vojensko-priemyselného odvetvia do týchto krajín. V posledných rokoch Spojené štáty prehodnocujú svoj prístup k štátom, ktoré predtým podliehali významným obmedzeniam. Napríklad zbrojné embargo uvalené na Vietnam v roku 1984 bolo zrušené prezidentom Barackom Obamom v roku 2016. Vo februári 2018 jeden zo zástupcov amerického ministerstva zahraničia vyzval Vietnam, aby si kúpil viac amerického vojenského vybavenia, čím by diverzifikoval typických dodávateľov zbraní (Rusko). Spojené štáty bojujú o svetový trh so zbraňami a Ruská federácia je hlavným nepriateľom Washingtonu. Heather Nauert, šéfka tlačovej služby amerického ministerstva zahraničných vecí, uviedla, že Washingtonu sa podarilo zabrániť Moskve, uzavrieť rôzne transakcie so zahraničnými partnermi za viac ako 3 miliardy dolárov, prostredníctvom uplatňovania nového zákona o sprísňovaní sankcií proti Rusku, Iránu a KĽDR. Je pravda, že táto suma, podľa vedúceho komisie Štátnej dumy pre právnu podporu rozvoja organizácií obranného priemyslu, Vladimíra Guteneva, je značne nadhodnotená. „Veľa zmlúv bolo odložených, ale nie sú zrušené a to nie je strata, ale odložený zisk,“ dodal Gutenev. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov na túto tému povedal, že Moskva bude bojovať proti prejavom nekalej súťaže vo vojensko-technickej oblasti na medzinárodnom trhu s USA. „Nepochybne sa snažíme zabezpečiť riziká, ktoré vznikajú v súvislosti s prejavmi nekalej súťaže USA na trhu vojensko-technickej spolupráce a obchodu so špeciálnym majetkom v medzinárodnom meradle.“ Rusko samozrejme bude bojovať proti týmto prejavom nekalej súťaže,“ – uistil Peskov.

Autor: Alexander Mosesov Tacc
Zdroj: Tacc, REUTERS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *