Nosná raketa Sojuz 2.1b v sobotu vyniesla vojenský satelit Kozmos 2524

V sobotu 02.12.2017 o 11:43 SEČ, sa uskutočnil úspešný štart raketového nosiča Sojuz-2.1b z vojenského kozmodrómu Pleseck, ktorý sa nachádza v Archangelskej oblasti Ruskej federácie. Náklad tvoril vojenský satelit Lotos-S1 ministerstva obrany Ruskej federácie, ktorý bol umiestnený vrchným stupňom Volga na určenú obežnú dráhu. Na návrhu, konštrukčných prácach a výrobe vojenského satelitu Lotos-S1, sa podieľali organizácie TsNIRTI, KB Arsenal, TsSKB Progress, NII Vektor, TsKB Avtomatika, OKB MEI a NPO Vega.

Lotos-S1 (No.803)

Lotos-S1 (No.803) je súčasťou orbitálneho elektronicko-výzvedného kozmického systému Liana, ktorý prevádzkuje Ministerstvo obrany Ruskej federácie. Orbitálny systém Liana nahrádza dva staršie systémy Celina (pozemný prieskum) a Legenda (námorný prieskum). Podľa dostupných informácii, v jednotnom orbitálnom systéme Liana budú pozemný prieskum vykonávať satelity Lotos a námorný prieskum satelity Pion, ktoré budú navzájom prepojené, aby mali lepšie možnosti pre vyhľadávanie cieľov potenciálneho protivníka. Lotos-S1 (No.803) je už tretím satelitom Lotos, ktorý sa nachádza na orbite. Prvý satelit Lotos bol vypustený v roku 2009 (Kozmos 2455) a druhý (Kozmos 2503) v roku 2014. Podľa zverejnených oficiálnych údajov od jedného z výrobcov, vojenský satelit Lotos bol umiestnený na eliptickú obežnú dráhu vo výške 200-900 kilometrov, váha satelitu je 6000 kilogramov a životnosť satelitu je minimálne 3 roky a viac (neoficiálne zdroje uvádzajú 5 rokov a viac). Na satelite Pion aktuálne prebiehajú finálne dokončovacie práce a testovanie.

Štart a priebeh letu

Štart nosnej rakety Sojuz-2.1b s vrchným stupňom Volga, sa uskutočnil z vojenského kozmodrómu Pleseck, v sobotu 02.12.2017 o 11:43 SEČ. Štart spadal pod určitý stupeň utajenia a neboli zverejnené presné časy oddelenia jednotlivých stupňov nosnej rakety. V sobotu poobede Roskosmos zverejnil správu kde potvrdil úspešné umiestnenie vojenského satelitu Lotos-S1 na určenú orbitu a nadviazanie komunikačného spojenia pozemného strediska so satelitom. Po tom, čo bolo nadviazané spojenie a bola potvrdená správna funkčnosť kozmického zariadenia, satelit dostal oficiálne meno Kozmos 2524 (Na konci článku je video so záznamom štartu, ktoré uvolnilo MO RF a keďže neboli zverejnené presné časy oddeľovania jednotlivých stupňov, infografika je len ilustračná).

Nosná raketa Sojuz 2

Nová generácia nosných rakiet Sojuz-2, ktoré boli vyvinuté v dvoch verziách, Sojuz-2.1a a Sojuz-2.1b, majú postupne nahradiť staršie nosiče. Sojuz-2.1b uskutočnil svoj prvý let v roku 2006 a pre túto nosnú raketu, ktorú vyrába spoločnosť TsSKB-Progress (dokument o spoločnosti na konci článku), to bol už 23 štart (35 vrátane štartov z Kourou ESA). Sojuz-2.1a a Sojuz-2.1b majú za cieľ postupne otestovať spoľahlivosť moderných technológii, ktoré sa použili pri vývoji týchto nosných rakiet, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a modernizačný potenciál do budúcnosti. Pri nosnej rakete Sojuz-2.1a boli nasadené injektory, s pokročilým zmiešavaním paliva v motoroch prvého stupňa (v centrálnom stupni a v urýchľovacích postranných blokoch). Ďalej bol použitý nový kontrolný systém unifikovaný pre všetky stupne, ktorý bol vyvinutý na základe vysoko efektívneho digitálneho počítača, a bol použitý aj nový digitálny rádiotelemetrický systém. Štruktúra všetkých stupňov nosnej rakety, je maximálne unifikovaná, pre možnosť použitia spoločných modifikácii v oboch verziách nosiča 2.1a aj 2.1b. Nosná raketa Sojuz-2.1b obsahuje všetky modifikácie, ktoré má verzia 2.1a a v druhom stupni má nový motor s vyšším výkonom. Nový motor RD-0124 umožnil zvýšiť presnosť príletu na orbitu, stabilitu a ovládateľnosť rakety, čo umožnilo zväčšiť priestor pre náklad. Dĺžka nákladového priestoru je 11.43 metra a priemer 4.11 metra. Nosné rakety generácie Sojuz-2 už nahradili vyradený nosič Sojuz-U a v budúcnosti majú nahradiť aj Sojuz-FG, ktorý sa aktuálne využíva na pilotované lety k medzinárodnej vesmírnej stanici. Podrobnejšie informácie sú na anglickej Wikipédii.

Vrchný stupeň Volga

Vrchný stupeň Volga pri použití v nosných raketách Sojuz-2 v modifikáciách 1a, 1b a 1v, zabezpečuje dopravu nákladu na nízkych obežných dráhach až do výšky 1500 km, ako aj na slnečno-synchrónne orbity s výškou až 850 km, pri štarte z kozmodrómu Pleseck a Vostočnyj. Vrchný stupeň Volga je schopný dopraviť z jednej obežnej dráhy na inú obežnú dráhu, jeden aj viac nákladov, a počas pasívnych aj aktívnych úsekoch letu vykonať stabilizáciu prípadne rotáciu nákladu, pred vypustením. Volga počas letu komunikuje so satelitným navigačným systémom, čo jej umožňuje priebežne kontrolovať, komunikovať a upravovať letový profil s riadiacim strediskom pri doprave nákladu na určené orbity.

Kozmodróm Pleseck

Pleseck je ruský kozmodróm, ktorý sa nachádza v Archangeľskej oblasti asi 800 km severne od Moskvy, a rozprestiera sa na ploche 1 762 kilometrov štvorcových. O tomto kozmodróme bolo oveľa menej informácií ako o kozmodróme Bajkonur a pritom ide o najfrekventovanejší kozmodróm Sovietskeho zväzu a Ruska. Jeho existencia však podliehala istú dobu režimu utajenia, vzhľadom na vojenský program a umiestnenie vojenskej raketovej základne. Celý názov znie Kozmodróm Pleseck – 1. štátny testovací kozmodróm. Kozmodróm vďaka svojej severnej polohe je vhodný pre štarty družíc na orbity s vysokým sklonom k rovníku a polárne orbity, čo je často prípad vojenských družíc.

Záznam štartu z viacerých kamier plus ilustračná infografika oddeľovania stupňov

Reportáž ruskej televízie Russia1 z prípravy na štart

Zdroj: Roscosmos, Wikipédia, Минобороны России