Raketa Sojuz 2 zaznamenala 2 úspešné štarty v priebehu jedného dňa

Dňa 04.04.2019 boli uskutočnené dva štarty nosnej rakety Sojuz 2. Prvý štart uskutočnila agentúra Roskosmos z kozmodrómu Bajkonur so zásobovacou loďou Progress, ktorá v rekordnom čase dopravila na MKS nové zásoby. Druhý štart zorganizovala ESA z kozmodrómu Kourou s nákladom štyroch telekomunikačných satelitov, ktoré pomocou vrchného stupňa Fregat, boli umiestnené na finálnu obežnú dráhu MEO.

Nosná raketa Sojuz 2

Nová generácia nosných rakiet Sojuz-2, ktoré boli vyvinuté v dvoch verziách Sojuz-2.1A a Sojuz-2.1B, majú postupne nahradiť staršie nosiče. Sojuz-2 uskutočnil svoj prvý let v roku 2004 a pre túto nosnú raketu, ktorú vyrába spoločnosť TsSKB-Progress, to bol už 83 štart (vrátane štartov z Kourou ESA). Sojuz-2.1A a Sojuz-2.1B majú za cieľ postupne otestovať spoľahlivosť moderných technológii, ktoré sa použili pri vývoji týchto nosných rakiet, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a modernizačný potenciál do budúcnosti. Pri nosnej rakete Sojuz-2.1A boli nasadené injektory, s pokročilým zmiešavaním paliva v motoroch prvého stupňa (v centrálnom stupni a v urýchlovacích postraných blokoch). Ďalej bol použitý nový kontrolný systém unifikovaný pre všetky stupne, ktorý bol vyvinutý na základe vysoko efektívneho digitálneho počítača, a bol použitý aj nový digitálny rádiotelemetrický systém. Štruktúra všetkých stupňov nosnej rakety je maximálne unifikovaná, pre možnosť použitia spoločných modifikácii v oboch verziách nosiča. Nosná raketa Sojuz-2.1B obsahuje všetky modifikácie ako 2.1A a naviac má v druhom stupni nový motor s vyšším výkonom. Nový motor RD-0124 umožnil zvýšiť presnosť príletu na orbitu, stabilitu a ovládateľnosť rakety, čo umožnilo zväčšiť priestor pre náklad. Oba nosiče majú možnosť použiť viaceré hlavice a najväčšia z nich má dĺžku nákladového priestoru 11.43 metra o priemere 4.11 metra. Nosné rakety generácie Sojuz-2 už nahradili vyradený nosič Sojuz-U a v budúcnosti majú nahradiť aj Sojuz-FG, ktorý sa aktuálne využiva na pilotované lety k medzinárodnej vesmírnej stanici. Podrobnejšie informácie sú na anglickej Wikipédii.

Progress MS

Nová generácia zásobovacích kozmických lodí Progress, ktoré boli nasadené koncom roku 2015, nesú označenie MS. Hmotnosť kozmickej lode je 7150 kg, dĺžka lode je 7200 – 7480 mm, priemer 2720 mm a objem nákladných priestorov lode je 7,6 metra kubického. Hmotnosť užitočného nákladu môže dosiahnuť 2500 kg. Oproti predchádzajúcej verzii Progress M-xxM boli vylepšené a zmodernizované tieto systémy:

  • modifikácia orientačných a manévrovacích raketových trysiek pre zvýšenie spoľahlivosti kritických manévrov
  • doplnenie o podporu navigácie GLONASS pre lepšiu a presnejšiu orientáçiu lode v priestore
  • nové a účinnejšie solárne panely
  • zväčšenie kapacity palubných akumulátorov z 325 na 425 Ah
  • modernizácia osvetlenia lode pomocou LED technológie
  • zosilnená protimeteorická ochrana lode
  • modernizácia spojovacieho vybavenia pre zabezpečenie permanentnej komunikácie lodi so zemou
  • náhrada pôvodného optického navigačného periskopu VSK-4 video systémom
  • nový systém pre automatické spojenie KURS – NA s polovičnou hmotnosťou a tretinovou spotrebou energie oproti predchádzajúcemu typu

Bajkonur

Kozmodróm Bajkonur zahájil svoju prevádzku v roku 1957, štartom nosnej rakety R-7 s prvou umelou družicou našej planéty Sputnik-1. Po rozpade ZSSR v roku 1993 Bajkonur prešiel do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan a Ruská federácia s novým štátnym subjektom uzatvorila medzivládnu dohodu o dlhodobom prenájme kozmodrómu, ktorá má trvať do roku 2050. Pôvodná obec Bajkonur sa nachádza približne 320 km severovýchodne od kozmodrómu a jej meno sa používalo kvôli utajeniu. Kozmodróm zaberá plochu 6 717 km² a nachádza sa na ňom 15 rámp, z ktorých sa vypúšťajú raketové nosiče. Na kozmodróme sa nachádzajú aj rampy pre balistické rakety, 37 montážnych hál, tepelná elektráreň, železnica, dva letiská a ďalšia potrebná infraštruktúra. Pri kozmodróme bolo vybudované kompletné mesto, keďže vznikla potreba ubytovať niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorý pracujú na kozmodróme aj s ich rodinami.

Kozmická loď Progress dopravila na MKS nové zásoby – Roskosmos

Štátna agentúra Roskosmos uskutočnila dňa 04.04.2019 úspešný štart nosnej rakety Sojuz 2.1A s nákladnou loďou Progress MS-11, ktorá po 3 hodinovom letovom profile dopravila na medzinárodnú kozmickú stanicu (MKS), dva a pol tony nákladu. Roskosmos je štátna agentúra Ruskej federácie, pod ktorú spadá kozmická činnosť a kozmické aktivity Ruskej federácie. Činnosť Roskosmosu je financovaná z federálneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že Roskosmos zabezpečuje pravidelné zásobovanie a dopravu nových posádok na MKS, inkasuje od ostatných partnerov, ktorí sa zúčastňujú projektu MKS, pravidelné platby za časť dopraveného nákladu v lodiach Progress MS a za jednotlivé miesta v pilotovaných kozmických lodiach Sojuz MS.

MKS/ISS NASA SpaceX

NASA (štátna agentúra USA) stratila možnosť posielať svojich kozmonautov na MKS v roku 2011 po tom, čo zrušila prevádzku raketoplánov, z dôvodu vysokých nákladov na ich prevádzku a rizikovosť ich ďalšieho používania. Následne NASA začala vyvíjať novú kozmickú loď Orion, ktorej primárnym cieľom je let k mesiacu podobne ako Sojuz MS. Zároveň zadotovala súkromné spoločnosti SpaceX a Boeing sumou 8 miliárd dolárov na vývoj zásobovacích a pilotovaných lodí k MKS. Po nedávnych úspechoch firmy SpaceX s jej loďou „Dragon“ a s nosičom Falcon 9 začínajú zaznievať kritické hlasy z kozmického odvetvia USA, že NASA spravila chybu keď poskytla štátne peniaze vo výške 8 miliárd dolárov na vývoj niečoho, čo mala k dispozícii už v šesťdesiatich a sedemdesiatich rokoch (loď schopná letieť len na nízku obežnú dráhu) a obzvlášť, keď sama vyvíja vlastnú kozmickú loď Orion, pri ktorej by stačilo vyvinúť jej odľahčenú verziu za zlomok ceny, ako v prípade Sojuz MS a Progress MS. Niekoľko najkritickejších hlasov dokonca začalo kozmickú agentúru NASA obviňovať z cieleného tunelovania štátnych peňazí, keďže NASA okrem spomínanej nelogickej dotácii vo výške 8 miliárd dolárov, ktoré poskytla súkromným spoločnostiam na niečo čo vyvíja sama, bude musieť naviac platiť za každý štart pilotovanej súkromnej lode viac ako 200 miliónov dolárov súkromnej spoločnosti. Tak isto sa kriticky stavajú aj k pripisovaným úspechom SpaceX, čo sa týka znovupoužiteľnosti centrálneho stupňa nosnej rakety, keďže táto činnosť neposúva kozmonautiku ako takú dopredu, len bude zvyšovať zisk súkromnej spoločnosti, ktorá je dotovaná štátnymi peniazmi.

Štart a priebeh letu – Roskosmos

Štart nosnej rakety Sojuz 2.1A z kozmodrómu Bajkonur, sa uskutočnil o 13:01 SELČ a po 118 sekundách letu, sa oddelili postranné urýchľovacie bloky a zostavu začal poháňať centrálny stupeň. 287 sekúnd po štarte sa oddelil centrálny stupeň a druhý stupeň pokračoval vo vynášaní vrchného stupňa s nákladnou loďou Progress MS-11 na obežnú dráhu. Druhý stupeň úspešne ukončil svoju činnosť 526 sekúnd po štarte, a odpojil sa od zásobovacej lode Progress MS-11, ktorá následne zahájila pomocou vlastných motorov rýchly letový profil k MKS a po troch hodinách letu, sa dostala do bezprostrednej blízkosti medzinárodnej kozmickej stanice. Následné pripojenie k MKS na modul Pirs prebehlo v plne automatickom režime a zásobovacia loď Progress sa pripojila k MKS o 16:22 SELČ. Let Progress MS-11 sa zaradil ako najrýchlejší let k MKS v jej histórii.

ESA

Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia, ktorá bola založená za účelom výskumu vesmíru v roku 1974. Sídlo jej riaditeľstva je v Paríži a jej jednotlivé centrá sú vo zvyšných členských štátoch EU. ESA využíva Guyanské kozmické centrum v Kourou v juhoamerickej Francúzskej Guyane, z ktorého je možné vďaka jeho blízkosti k rovníku ľahko dosiahnuť komerčne dôležité obežné dráhy. Vďaka spoľahlivým a výkonným nosičom ako sú Vega, Sojuz 2 a Ariane 5, ESA získala dôležité miesto na trhu kozmických dopravcov. Zároveň sa v posledných rokoch stala druhým najvýznamnejším hráčom na poli kozmického výskumu.

Štart a priebeh letu – VS22 ESA

Štart nosnej rakety Sojuz 2.1B sa uskutočnil 04.04.2019 z kozmodrómu Kourou. Náklad tvorili štyri telekomunikačné satelity zostavy O3b o celkovej hmotnosti 2800kg, ktoré sa pomocou vrchného stupňa Fregat dostali na finálnu obežnú dráhu MEO. Životnosť satelitov je výrobcom garantovaná na 10 rokov. Telekomunikačné satelity sú určené na poskytovanie videa a dátovej konektivity. Vyrobila ich firma Thales Alenia Space pre satelitného operátora SES, ktorý je popredným globálnym prevádzkovateľom satelitných služieb. Kompletné informácie aj s vizualizáciami o VS22, respektíve o O3b nájdete v tomto pdf, ktoré sa nachádza na stránkach arianespace.

Zdroj: Roscosmos, ESA, Arianespace, Wikipedia, NASA