Medzinárodná kozmická stanica sa rozšírila o Nauku

Ruská Federácia dňa 21.07.2021 pomocou raketového nosiča Proton-M, vyslala na nízku obežnú dráhu nový modul pre medzinárodnú kozmickú stanicu(MKS), s názvom Nauka. Štart sa uskutočnil z kozmodrómu Bajkonur. Samotný let prebehol podľa plánu a vo výške približne 190km, sa od rakety Proton úspešne odpojil modul Nauka(videozáznam na konci článku). Následne riadiace stredisko Roskosmosu na základe získanej telemetrie zistilo, že na Nauke zlyhal snímač v palivovom systéme a prerušilo plánovaný štart motorov Nauky. Po niekoľkých hodinách sa podarilo problém vyriešiť(úpravou softwaru) a Nauka o váhe 20ton naštartovala svoje motory a pomocou niekoľkých impulzov v priebehu niekoľkých dní, postupne doletela až k MKS, ktorá sa pohybuje vo výške viac ako 400km. Po následnom priblížení sa 29.07.2021 Nauka v plne automatickom režime úspešne pripojila k MKS. Pri prepájaní systémov nového modulu so stanicou sa na krátku chvíľu zapálili trysky modulu Nauka a zmenila sa rotácia MKS. Zvezda následne upravila dráhu stanice do normálnych parametrov. Aktuálne je Nauka so stanicou už úspešne prepojená a celkovo sa MKS rozšírila o 70m3.

Nauka a MKS

Medzinárodná kozmická stanica sa rozšírila o nový vedecký a riadiaci modul s názvom MLM Nauka(70m3, 20ton), čo znamená viacúčelový(multifunkčný) laboratórny modul Nauka(Veda). Ako už napovedá názov, modul bol vyvinutý a postavený Ruskou federáciou a jeho hlavnou úlohou je umožnenie vykonávania vedeckých experimentov. Okrem vedeckého výskumu Nauka dokáže nahradiť riadiaci modul Zvezda, ktorý už má viac ako 21 rokov, a bez riadiaceho modulu by musela MKS ukončiť svoju činnosť. Stanica sa začala budovať v roku 1998, keď sa ruský modul Zaira a americký modul Unity spojili na obežnej dráhe. Nasledujúce dva roky bola stanica neobývateľná. V júli roku 2000 sa k Ziare pripojil ďalší ruský modul s menom Zvezda. S príchodom riadiaceho modulu(Zvezda), MKS získala dočasný obytný priestor pre posádku, zaisťovanie dodávok elektrického prúdu, telekomunikačné spojenie s pozemnými strediskami a možnosť vykonávať korekcie dráhy. Zvezda naviac obsahuje toalety, kuchyňu, filtráciu CO2, odvlhčovač, generátory kyslíka, zariadenie na cvičenie, dátovú, hlasovú a televíznu komunikáciu s riadiacim strediskom a umožnila trvalé osídlenie MKS. Už v októbri 2000 prišla na stanicu prvá stála posádka. Postupne v priebehu rokov pribúdali ďalšie moduly a aktuálna váha MKS je skoro 420 ton bez Nauky, ktorá samotná váži 20 ton. Veľkosť stanice je približne ako futbalové ihrisko. Podľa neoficiálnych zdrojov z Ruskej federácie posledné zapálenie trysiek modulu Nauka, potom ako už bola pripojená k MKS, súvisí s jednou jej hlavných funkcií a tou je riadenie stanice, ktoré aktuálne vykonáva Zvezda, a na určitú chvíľu sa stanicu pokúsili riadiť dva riadiace moduly. Pri prvej integrácií systémov Nauky a MKS, Nauka zapálila svoje trysky a Zvezda následne tiež s cieľom vyrovnania MKS. Po tom ako riadiace stredisko vyplo Zvezdu a umožnilo Nauke orientáciu MKS, si Nauka pootočila stanicu presne o 45°. Váhu tejto verzii priniesol fakt, že pri náhodnom splanutí zvyškov paliva je vysoko nepravdepodobné, že by sa dosiahlo presne 45°. Roskosmos oficiálne informoval o inej verzii problému s tryskami a potvrdil, že Nauka je už úspešne prepojená s medzinárodnou kozmickou stanicou a všetky systémy pracujú normálne. Celkovo Nauka predstavuje obrovský prínos pre stanicu a jej posádku a zároveň v prípade potreby, stanici dokáže predĺžiť životnosť o dalších 15-20 rokov.

Skrátený záznam štartu
Záznam štartu a pripojenie Nauky k MKS
Vstup na palubu Nauky
Zdroj: Roscosmos, Wikipédia